ČO JE RA?

RA = reumatoidná artritída

Ide o chronické zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje najmä kĺby, ale môže mať aj rôzne mimokĺbne prejavy.

Čo to znamená, že RA je autoimunitné ochorenie? Imunita je zodpovedná za to, že zostávame zdravý napriek útokom vírusov a baktérií. Niekedy sa ale niečo v našom organizme pokazí a obranné mechanizmy začnú vnímať naše telo alebo jeho časti ako niečo, čo musia zničiť, a začnú napádať vlastné orgány či bunky. V prípade RA začne imunita útočiť na bunky kĺbneho puzdra, čo sa prejaví ako zápal s prekrvením.

Prečo mám RA?

Príčina vzniku RA nie je doposiaľ známa. Odborníci predpokladajú, že spúšťačom môžu byť nielen infekcie, ale aj stres či hormóny. Dôležitú úlohu hrá aj dedičnosť a životný štýl.

RA trpí približne 1 % Slovákov. Väčšinou sa prejaví medzi 30. až 40. rokom života, častejšie u žien ako u mužov, prvé príznaky sa však môžu objaviť v ktoromkoľvek veku. Ženy sú postihnuté 3x častejšie ako muži. Až 90 % pacientov potrebuje stálu terapiu a liečbu.1

Prejavy RA

Na to, že môžete mať RA - reumatoidnú artritídu, vás upozorní bolesť kĺbov, ale napríklad aj ranná stuhnutosť. Kĺby môžu byť nielen stuhnuté, ale aj opuchnuté a teplé. Najčastejšie sú pri RA ako prvé postihnuté drobné kĺby rúk a nôh, zápästia, lakte, kolená a členky. Výsledkom neliečeného zápalu kĺbov býva postupné obmedzenie hybnosti, strata funkčnosti až deformácia kĺbu. Okrem problémov s kĺbmi sa môžu vyskytnúť aj mimokĺbne prejavy.

Medzi najčastejšie mimokĺbne prejavy patria reumatoidné uzly, očné, pľúcne, srdcové, krvné a hepatologické problémy. Súčasťou vašich problémov môže byť aj slabosť, únava, mierne zvýšená teplota, ako aj strata hmotnosti či problém so spánkom. Preto je veľmi dôležité, aby ste o svojich problémoch hovorili so svojím lekárom, ktorý odhalí dôvod vašich zdravotných problémov a navrhne vám účinnú modernú liečbu.

Diagnostika RA

Môže sa stať, že príčina vašich zdravotných problémov zostane dlho nepoznaná. Dôvodom je postupný a plazivý nástup ochorenia. Skoré stanovenie presnej diagnózy niekedy sťažuje aj absencia typického laboratórneho markera, ktorý by ju jednoznačne potvrdil. Ak máte zdravotné problémy, ktoré by mohli naznačovať, že ide o RA, lekár vám urobí krvné vyšetrenia, vyhodnotí rôzne markery a parametre, ktoré by mohli naznačovať dôvod vašich ťažkostí a urobí vám aj RTG vyšetrenie. Následne vám nastaví najvhodnejšiu modernú liečbu.

Riziká spojené s RA

RA významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta. Negatívne vplyvy RA sú najmä bolesť, únava (uvádza ju až 81 % pacientov, z toho 42 % pacientov sa sťažuje na závažnú únavu), depresia, zvýšená chorobnosť, depresia alebo strata produktivity, čo môže viesť až ku strate zamestnania. Depresiou trpí až 40 % pacientov s RA, čo významne ovplyvňuje aj ich súkromný život.2, 3

Liečba RA

Po úspešnej diagnostike prichádza na rad liečba. Lekári majú k dispozícii niekoľko možností liečby, nezriedka sa používajú kombinácie liekov.

Cieľom liečby je dosiahnutie remisie, teda čo najnižšej aktivity ochorenia tak, aby ste sa cítili dobre. Pre každého pacienta je dôležité niečo iné. Ak vás najviac trápi bolesť, potrebujete ju akútne riešiť. Keď máte najväčšie problémy s hybnosťou, prioritou bude nájsť pre vás možnosti rehabilitácie.

Ak vám diagnostikovali RA, lieči vás reumatológ. Ak budete mať spoločne nastavené ciele, ľahšie sa vám budú plniť. Komunikácia a spolupráca medzi pacientom a lekárom je veľmi dôležitá. Rovnako dôvera, ktorá sa zase spája s otvorenosťou. Preto buďte úprimní a pravdivo odpovedajte na všetky otázky lekára. Ak vás niečo zaujíma, pýtajte sa. Ak s niečím nie ste spokojní, pomenujte to. Ale najmä hovorte o tom, čo vás trápi. Lekár je tu pre vás. 

Aké sú možnosti liečby RA?

V liečbe RA sa podľa závažnosti ochorenia používajú nesteroidné protizápalové lieky, glukokortikoidy, či lieky modifikujúce chorobu, tzv. DMARDs. Najnovšou terapiou je biologická liečba a nové cielené syntetické DMARDs.

  • Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) - odstraňujú bolesť, znižujú stuhnutosť a následne prinášajú lepšiu hybnosť kĺbu. 
  • Systémové podávanie glukokortikoidov - rýchlo potláčajú prejavy zápalu, bolesť aj rannú stuhnutosť, avšak ich dlhodobé užívanie sa neodporúča.
  • Lieky modifikujúce chorobu, v angličtine nazývané Disease Modifying Antirheumatic Drugs (DMARDs) - potláčajú zápalovú aktivitu a spomaľujú röntgenovú progresiu ochorenia. Patrí sem bazálna terapia, ako napríklad metotrexát, príp. sulfasalazín.
  • Biologická liečba RA - biologická liečba dokáže účinne potlačiť prejavy ochorenia, znížiť až úplne odstrániť zápalovú aktivitu, spomaliť deštrukciu kĺbov a výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov.

    V súčasnosti sú k dispozícii viaceré lieky (biologiká), ktoré sa navzájom líšia spôsobom účinku a aplikácie. Lieky sa podávajú formou podkožnej injekcie alebo intravenóznej infúzie. V prípade straty účinnosti jedného biologika alebo ak sa vyskytnú nežiaduce účinky počas liečby, je možná zmena na iný liek. Najčastejším nežiaducim účinkom tejto liečby je zvýšený výskyt infekcií, zmeny v krvnom obraze či zhoršenie už existujúceho srdcového zlyhávania.
  • Cielená syntetická liečba JAK inhibítormi – patrí k novým liečebným možnostiam v reumatológii. Tieto lieky sa užívajú v tabletkách a ich výhodou je rýchly nástup účinku, čo niektorí pacienti pocítia už po niekoľkých dňoch. Za výhodu môžeme taktiež považovať aj rýchly polčas rozpadu, čo je dôležité pred operačným zákrokom alebo v prípade infekcie. 

    Liečbu biologikami a cielenou syntetickou liečbou JAK inhibítormi môže indikovať a podávať reumatológ v centre biologickej liečby v reumatológii po vyšetrení pacienta (na odporúčanie regionálneho reumatológa) a po splnení indikačných kritérií na túto liečbu. V súčasnosti sa takéto centrá nachádzajú v Piešťanoch, Nitre, Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Liečba podlieha schváleniu revíznym lekárom príslušnej zdravotnej poisťovne.

 

 

1. Rovenský J., Reumatoidná artritída – klinický obraz, diagnostika a liečba Via pract., 2008, roč. 5 (1): 6–13
2. Wolfe F, et al.  J Rheumatol.  1996;23:1407−1417; Verhoeven AC, et al.  Br J Rheumatol.  1998;37:612−619
3. Lard LR, et al.  Am J Med.  2001;111:446−451; Goldbach-Mansky R, Lipsky PE.  Annu Rev Med.  2003;54:197−216